Cyprián majerník: Finále
1942, tempera na papieri, rozmery 46 x 58 cm, signované vpravo dole 'Majerník42'
vystavené
Souborná výstava díla Capriana Majerníka, 390. výstava Umělecké Besedy v Prahe, 29.1. - 3.3. 1946, reprodukovaná v katalógu výstavy, v zozname obrazov katalogové číslo 101, majetok prof. Zd. Balaša
na výstave Umělecké besedy, ve svazu Českého díla, 17.9.1942 - 10.1.1945, katalogové číslo 58
vo Výstavní síni Lidové demokracie v Prahe, Karlovo nám. 5, 4.2. - 23.2. 1958
na výstave Cyprián Majerník, v Liptovskej galérii P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, 25.2. - 25.4.2010
Významné dielo Cypriána Majerníka Finále patrí do okruhu obrazov, v ktorých zobrazuje nové prevletenia osudov, ktorých symbolom bol na začiatku hrdina Don Quijot zo Cervantesovho románu. Vojna, do ktorej bol svet uvrhnutý sa odzrkadľuje aj v Majerníkovom diele. Postavy na obraze, neznámi hrdinovia, ktorí bojujú vo vojne, sú pretkaní smutnou melanchóliou, nevediac, čo ich čaká. Pútnici na ceste, bojovníci s 'veternými mlynami' ako Don Quijot, predsa ale veria, že dobro zvíťazí nad zlom.
Cyprián Majerník sa narodil 24. novembra 1909 vo Veľkých Kostoľanoch pri Trnave. Vo svojom rodisku prežil len detstvo, absolvoval meštiansku školu v Pezinku, potom nastúpil (1924) na strednú ekonomickú školu v Košiciach. Po štúdiách na bratislavskej súkromnej maliarskej škole Gustáva Mallého a na pražskej Akadémii výtvarných umení u (prof. J. Loukota, prof. J. Obrovského) zostal Majerník natrvalo v Prahe. Absolvoval tiež kratší študijný pobyt (1932) v Paríži, tu ho upútal predovšetkým Marc Chagall, ale aj napríklad Pablo Picasso a Giorgio de Chirico. V Prahe sa stretával s J. Želibským a J. Mudrochom, Hoffstadterom, E. Nevanom, P. Matejkom, Želibským, a tiež s J. Bauernfreundom a E. Nemesom, s ktorými tvoril jadro 'Generácie 1909', ktorá spoluvytvárala základy slovenského moderného výtvarného umenia. Jeho hodnota nespočívala iba v jeho umeleckom talente, ale aj ľudskej hodnote. Jan Zrzavý o ňom píše v katalógu k výstave píše: 'Čistota a nevinnost až dětská zářily z jeho očí, a snad to bylo nejvíce tím, co každého u něho okouzlovalo a proměňovalo vedle něho v dobrého člověka. Jemu každý důvěřoval, jej každý miloval, jemu každý přál dobrého.'
Majerníkov život končí tragicky, keď po dlhej nevyliečiteľnej chorobe, kvôli ktorej podlieha depresiám, spácha v roku 1945 samovraždu.
Endre Nemes: Mnoho hlasov / Manga röster
1935 gvaš, rozmery: 35x24 cm, s rámom: 49x36 cm, signovaný vľavo dole.
publikované v katalógu súpisu diel Liljevalchs Konsthall, Endre Nemes, č. 63
vystavené a potvrdené v Goteborgs Konstmuseum, Retrospektiv 1930-1972, 1973
vystavené a potvrdené Vasteras Konstmuseum, 1973
vystavené a potvrdené Národní galerie v Prahe, 1982
vystavené a potvrdené Mücsarnok Budapest, 1982
Najvyššia dosiahnutá cena za obraz v zahraničnom aukčnom predaji – 67 505 eur, Stockholm, 2012
Najvyššia dosiahnutá cena za obraz v českom aukčnom predaji – 1,5 mil. Kč, Praha, Galerie Kodl, 2016
Ešte na začiatku 30. rokov, keď Nemes študoval na pražskej Akadémii, sa venuje tiež kresbám a akvarelom geometrického charakteru. Analýza figúr nemá kubistický charakter, ale skôr deskriptívny. Figúry v obraze Mnoho hlasov sú už skoro nečitateľné – stávajú sa súčasťou geometrie kosoštvorcov. Ako keby sa maliar pokúšal predsa len nájsť akési pravidlá gramatiky pre svoju vizuálnu reč, ktorou divákovi oznamuje závažné posolstvá. Toto geometrické obdobie nakoniec vyústilo do metafyzickej kolážovej maľby, v ktorej Nemes vrstvil radu obrazov-pojmov v snahe prerozprávať zložitý príbeh. Mnoho hlasov je jedným z prvých impulzov neskoršej mnohoslovnej, ale viac naratívnej a pútavej formy. Tento celou svojou podstatou abstraktný akvarel má preto v Nemesovej tvorbe exkluzívne miesto.
Pretože obrazy Endre Nemesa, ktorý žil od roku 1938 v emigrácii vo Švédku, sú zastúpené predovšetkým v zahraničných verejných a privátnych zbierkach, na český a slovenský trh sa dostávajú prostredníctvom nákupov na zahraničných aukciách. Diela z raného obdobia Nemesovej tvorby naviac patria k najvzácnejším.
Endre Nemes: Muž s hudobným nástrojom
Endre Nemes
Muž s hudobným nástrojom / Man med Musik Instrument, 1934, olej na plátne, rozmery: 73x46 cm, s rámom: 88x61 cm, signovaný vľavo dole.
Najvyššia dosiahnutá cena za Nemesov obraz v zahraničnom aukčnom predaji – 67 505 eur, Stockholm, 2012
Najvyššia dosiahnutá cena za Nemesov obraz v českom aukčnom predaji – 1,5 mil. Kč, Praha, Galerie Kodl, 2016
Obraz Muža s hudobným nástrojom má solitérne postavenie v Nemesovej tvorbe. Po skúsenostiach a zážitkoch z Paríža, kam odišiel v roku 1933 na študijný pobyt, sa v jeho tvorbe objavujú experimenty, v ktorých variujú rôzne kubistické formy, pomimo však stále úpenlivo hľadá vlastný originálny výraz. Hudobník je namaľovaný v štýle analytického kubizmu, kde je figúra rozkladaná do veľa čriepkov, ktoré majú odhaliť to, čo holým okom nevidíme. Farebnosťou a technikou má najbližšie k plátnam Georgese Braqua. Ve rovnakom duchu kreslí Nemes v tej istej dobe množstvo virtuóznych kresieb vychádzajúcich z rovnakých analytických princípov a nachádza pre seba istý posun v podobe geometrického zveličenia. V ľahkosti, s akou Nemes prijíma nové formy a vplyvy, pretvorí ich pre seba a potom zase opúšťa, je vidieť sila jeho talentu.
Pretože obrazy Endre Nemesa, ktorý žil od roku 1938 v emigrácii vo Švédku, sú zastúpené predovšetkým v zahraničných verejných a privátnych zbierkach, na český a slovenský trh sa dostávajú prostredníctvom nákupov na zahraničných aukciách. Diela z raného obdobia Nemesovej tvorby naviac patria k najvzácnejším.
Eugen Nevan: Vojnové zátišie
1944, olej na preglejke, rozmery: 105×88 cm, rozmery s rámom: 123×107 cm, signovaný vpravo dole, publikovaný v monografii Marian Váross: Eugen Nevan, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1964, obrázok VIII. Reštitúcia z Borovičkovej zbierky.
Miloš Alexander Bazovský: Na poli
Okolo 1950, olej na preglejke, rozmery: 21×25 cm, rozmery s rámom: 31×35 cm, signovaný vľavo dole.
Endre Nemes: Dve figúry v interiéri / Tva figurer i interiör
1935, olej na plátne, rozmery: 60x74 cm, s rámom 77x91 cm, signovaný vľavo dole a na rubu plátna uprostred.
najvyššia dosiahnutá cena za obraz v zahraničnom aukčnom predaji – 67 505 eur, Stockholm, 2012
najvyššia dosiahnutá cena za obraz v českom aukčnom predaji – 1,5 mil. Kč, Praha, Galerie Kodl, 2016
Dve ženské figúry pri stole s výraznou sochárskou bustou v interiéri pochádzajú z veľmi plodného predvojnového obdobia tvorby Ende Nemesa, keď sa jeho expresívna maľba preklápala do kubistickej reči. Obraz je výrazne inšpirovaný Picassom – kubistické tvaroslovie postáv, ale aj detaily dekoru v pozadí sú si veľmi podobné. Napriek tomu sa maľba nedá zameniť s iným kubistickým obrazom a je logickým vyústením redukcie a abstrahovania figurálnych výjavov v Nemesovej predchádzajúcej tvorbe. Figúry nemajú žiadne výrazné erotické prvky, len z náznakov tušíme, že ide o muža a ženu, zdôraznené sú iba oči a polkruhovité rohy či prilbice. Busta sochy na podstavci svedčí o tom, že prostredie je inšpirované umeleckým svetom, v ktorom sa Nemes na konci svojich štúdií na Akadémii pohyboval.
Pretože obrazy Endre Nemese, ktorý žil od roku 1938 v emigrácii vo Švédku, sú zastúpené predovšetkým v zahraničných verejných a privátnych zbierkach, na český a slovenský trh sa dostávajú prostredníctvom nákupov na zahraničných aukciách. Diela z raného obdobia Nemesovej tvorby naviac patria k najvzácnejším.
Cyprián Majerník: Bartolomejská noc
1937, gvaš, signované vpravo hore, vystavené Souborná výstava díla Cypriana Majerníka / V pavilonu Bloku českých výtvarníků Myslbek, Umělecká beseda, 29.1. - 3.3 1946 v Prahe, v katalógu k výstave je uvedený pod katalogovým číslom 39.
Cyprián Majerník sa narodil 24. novembra 1909 vo Veľkých Kostoľanoch pri Trnave. Vo svojom rodisku prežil len detstvo, absolvoval meštiansku školu v Pezinku, potom nastúpil (1924) na strednú ekonomickú školu v Košiciach. Po štúdiách na bratislavskej súkromnej maliarskej škole Gustáva Mallého a na pražskej Akadémii výtvarných umení u (prof. J. Loukota, prof. J. Obrovského) zostal Majerník natrvalo v Prahe. Absolvoval tiež kratší študijný pobyt (1932) v Paríži, tu ho upútal predovšetkým Marc Chagall, ale aj napríklad Pablo Picasso a Giorgio de Chirico. V Prahe sa stretával s J. Želibským a J. Mudrochom, Hoffstadterom, E. Nevanom, P. Matejkom, Želibským, a tiež s J. Bauernfreundom a E. Nemesom, s ktorými tvoril jadro 'Generácie 1909', ktorá spoluvytvárala základy slovenského moderného výtvarného umenia. Jeho hodnota nespočívala iba v jeho umeleckom talente, ale aj ľudskej hodnote. Jan Zrzavý o ňom píše v katalógu k výstavev Umeleckej Besede píše: 'Čistota a nevinnost až dětská zářily z jeho očí, a snad to bylo nejvíce tím, co každého u něho okouzlovalo a proměňovalo vedle něho v dobrého člověka. Jemu každý důvěřoval, jej každý miloval, jemu každý přál dobrého.'
Majerníkov život končí tragicky, keď po dlhej nevyliečiteľnej chorobe, kvôli ktorej podlieha depresiám, spácha v roku 1945 samovraždu.
Mikuláš Galanda: Námorník/V prístave
Okolo 1930, tempera na papieri, rozmery: 20x15cm, rozmery s rámom: 49×46,5 cm, signovaný vľavo dole.
najvyššia dosiahnutá cena v aukčnom predaji za obraz – 151 tis €, aukčná spoločnosť Soga, Bratislava
najvyššia dosiahnutá cena v aukčnom predaji za akvarel – 12 tis €, aukčná spoločnosť White & Weiss s.r.o. , Bratislava, Bratislava
Galandove tempery teoretici priraďujú skôr k jeho maliarskej tvorbe, a nie ku kresbám. Majú charakter a parametre jeho obrazov – a to aj čo sa týka rozmerov. Galanda bol hendikepovaný amputáciou nohy a nemohol stáť pri maliarskom stojane s plátnom veľkého formátu. Motív námorníka je v Galandovom diele ojedinelý, preto sa domnievame vzhľadom k jeho ďalším výjavom, že ide zrejme o rybára. V tejto dobe to bol ale „námorník“ veľmi rozšírený motív, ktorý vyjadroval exotiku a vzrušenie, bol metaforou túžby poznávania niečoho nového. Exotickosť je však v jeho obrazoch vzácna – snažil sa spracovávať motívy rýdzo slovenské, aby diváka priviedol k umeniu, aby preňho boli témy zrozumiteľné. Medzi mužskými postavami jeho obrazov dominujú pastieri, zbojníci či žobráci.
Na začiatku 30-tych rokov sa v Galandových obrazoch začínajú objavovať plachetnice, prístavy a predovšetkým postavy rybárov – unavených a odpočívajúcich. Je zrejmé, že ide o morské prístavy, ale viac ako dobrodružstvo diaľok priťahujú Galandu obyčajní ľudia. Figúra zápasiaca s lodným lanom na pozadí jednoduchého rastru rybárskej siete je maximálne redukovaná do obrysu, v ktorom nie sú naznačené ďalšie detaily. Rovnako anonymné postavy sa objavujú napríklad tiež na olejoch Loďky alebo V prístave z rokov 1931-1932.
Mikuláš Galanda: Život
1930, Život, tempera na lepenke, rozmery: 34×24,3 cm, rozmery s rámom: 51x41cm.
publikované v monografii Mikuláš Galanda 1895-1938, Pallas, 2001, str. 233, obr. 60
najvyššia dosiahnutá cena v aukčnom predaji za obraz – 151 tis €, aukčná spoločnosť Soga, Bratislava
najvyššia dosiahnutá cena v aukčnom predaji za akvarel – 12 tis €, aukčná spoločnosť White & Weiss s.r.o., Bratislava
Téma ženy patrí k zásadným v Galandovej figurálnej poetickej tvorbe. Jeho svojrázne moderné pojatie figúry vychádza zo znalosti európskeho moderného maliarstva – v roku, keď vznikol, bol ostatne Galanda na návšteve v Paríži. Ženy v jeho obrazoch majú často zdvihnuté ruky, upravujú si vlasy, kúpu sa. Z jednoduchých lineárnych kresieb sa Galanda prepracoval až k robustnej figúre podobné postavám z neskorého obdobia Picassa. Z listov i zápisov jeho ženy Márie Boudovej, s ktorou sa zoznámil v roku 1928, vieme, že Galanda netvoril ľahko a spontánne, až na základe mnohých skíc vznikol konečný farebný obraz. Maľbe sa začal venovať viac až v 30-tych rokoch.
Žena na obrazoch akoby naviazala na kresby žien po kúpeli – nezvyklý je však motív priestoru konkrétneho interiéru, ktorý sa na predchádzajúcich prácach neobjavoval. Žena nesie na zvesenom ramene uterák či šaty a kráča proti divákovi. Priestor nesie stopy surrealistických kompozícií s priehľadom na nebo a ubiehajúcou perspektívou dosiek na zemi. Ide o jeden z najpôsobivejších výjavov v Galandovej tvorbe z doby, keď sa mu začínalo dariť. Preto nepoužil v názve ženu – tu už ide o život, ktorý ona reprezentuje.
Galandove obrazy, ani grafiky sa na českom umeleckom trhu skoro vôbec nevyskytujú. Na slovenskom sú tiež skôr vzácnosťou.
František Foltýn: Krajina od Mukačeva
Okolo r. 1922, olej na kartóne, 67,5 x 101 cm, rámované, signované vpravo dole Foltýn spolu s autorskou dedikáciou, na zadnej strane je výstavný štítok a razítko. K dispozícii je odborný posudok od najvýznamnejšieho znalca Foltýna prof. PhDr. Jiřího Hlušičky.
Vystavené a publikované:
Má vlast – Pocta české krajinomalbě, Jízdárna Pražského hradu, Správa Pražského hradu a S.V.U. Mánes, 4. 9.–1. 11. 2015, str. 521.
najvyššia dosiahnutá cena za Foltýnov obraz v českom aukčnom predaji – 9 720 000 Kč, Galerie Kodl 27. 5. 2018, Praha
najvyššia dosiahnutá cena za Foltýnov obraz z košického obdobia v zahraničnom aukčnom predaji –
Imperializmus, € 490,265, Sotheby’s , 13 June 2011, Londýn
Modrá Madona, € 360 643, Sotheby’s , 14 Nov 2017, Londýn
František Foltýn sa narodil v malej šumavskej dedinke Královské Stachy. Po absolvovaní gymnázia navštevoval plzeňskú Školu umeleckých remesiel prof. Augustína Němejce a vyučil sa za maliara porcelánu. Potom študoval na Umeleckopriemyslovej škole v Prahe u profesorov Arnošta Hofbauera a Emanuela Dítěte. Štúdium prerušila I. Svetová vojna a po jej skončení sa rozhodol naplno venovať maľovaniu. Pravdepodobne v roku 1918 odchádza do Bratislavy, kde sa venuje z finančných dôvodov maľovaniu starých vedút. Na začiatku svojej tvorby si obľúbil iluzívnu krajinomaľbu. Na jeseň v roku 1922 prijal pozvanie správcu a od roku 1926 riaditeľa Východoslovenského múzea dr. Josefa Poláka do Košíc – mnohonárodnostnej metropole východného Slovenska. V Košiciach sa po prvej svetovej vojne sformovala moderná košická maľba a medzi jej hlavných predstaviteľov patrili Elemir Halasz-Hradil, Konstantin Kovári-Kačmárik, Anton Jasusch.
Kľúčovú roľu zohral v tomto období dr. Josef Polák, predstaviteľ českej inteligencie, ktorý bol do Košíc dosadený v roku 1919 priamo Ministerstvom školstva a osvety v Prahe. Dr. Polák otvoril múzeum všetkým umelcom, usporiadaval im výstavy, udržoval kontakty s Prahou, poskytol azyl ľavicovým umelcom, ktorí utekali po pádu Maďarskej republiky rád pred Hortyho režimom. Zakladá tiež výtvarnú školu pri múzeu, ktorú viedol Eugen Krón.
František Foltýn prišiel do tejto bohémskej atmosféry a rýchlo s ňou splynul. Veľmi sa zblížil hlavne s maďarským maliarom zo Sedmohradska Gejzom Schillerom. Spolu podnikali výpravy s o svojim paletami do okolnej malebnej prírody, hlavne do Zakarpatskej Rusi, ktorá vtedy bola súčasťou Československa. Môžeme sa len domnievať, že práve na spoločnom výlete s Gejzom Schillerom vznikol aj obraz Krajina okolo Mukačeva. Obaja sa okolo roku 1922 venovali práve krajinomaľbe. Foltýnova krajina u Mukačeva pôsobí expresívne až živo. Je to mýtická krajina v pohybu, vo vetre, akoby pred búrkou. Je nekľudná ako bola Foltýnova myseľ, ale zároveň malebná. Foltýn zaznamenal krajinu v zjednodušených tvaroch , používa zemité farby a bohatú paletu tehlových tónov. Hľadá dokonalosť výrazu, rytmické tvary krajiny. Je možné, že aj tento obraz predstavil na svojej výstave vo februári 1922 vo Východoslovenskom múzeu.
Okrem krajín, mnohé z nich kubizujúce, sa Foltýn venoval aj figurálnym námetom, v ktorých tiež používal kubizujúce a expresívne prvky. Blízke sú mu aj sociálne námety.
V rokoch 1924–1928 študoval v Paříži Académie Julienne a Académie Grande Chaumiére a stal sa členom Abstraction-Création-Art non figuratif. Parížske obdobie sa nieslo v znamení abstrakcie. V roku 1934 sa vrátil do Československa a usadil sa v Brne . Opäť sa vrátil k realistickému vyjadreniu krajiny a potom, hlavne v 60. rokoch, maľoval abstraktne.
„Už v roce 2000 se u 1. Art Consulting objevila oboustranná Krajina z okolí Mukačeva, její cena už tehdy vzrostla čtyřnásobně na 2,18 milionu korun. V roku 2000 se pak u Arcimbolda dražila zdařilá krajina Na kraji města (Košice) s dosaženou cenou 1,32 milionu korun. Zajímavý je aukční osud krajiny s pohledem na Mukačevo, prodané v Dorotheu v roce 2008 s výrazným nárůstem za 900 tisíc korun. Stejný olej pak na podzim v roce 2011 v bratislavské síni Soga vyšel nového majitele na 191 tisíc eur (4,9 milionu korun). Z cenných Foltýnových figurálních prací košického období nabídla v roce 2008 Galerie Kodl špičkovou kompozici Odpolední siesta, která se prodala za 2,04 milionu korun.“
(Zdroj: Marcela Chmelařová, Košická moderna)
Ľudovít Fulla: Kostolík od Ružomberka
1932, olej, plátno dublované na lepenke, rozmery: 25×28 cm, rozmery s rámom: 49×52 cm, signovaný vľavo dole LF, pôvodný rám.
Ľudovít Fulla je vrcholný predstaviteľ slovenskej moderny. Narodil sa v Ružomberku do rodiny, ktorá vlastnila masiarstvo a malé pohostinstvo.
Po neúpešnom pokuse dostať sa na umeleckú školu v Prahe žije rok v Bratislave, kde sa ho ujme Gustáv Mallý. Po roku ale opäť skúsi šťastie v Prahe, tentokrát úspešne. V Prahe sa zoznámi napríklad aj s ďalším významným predstaviteľom slovenskej moderny Mikulášom Galandom. V roku 1927 úspešne ukončí štúdia v Prahe a vracia sa do rodného Ružomberku. Potom pôsobí na západnom Slovensku a V Bratislave a do rodného Ružomberka sa nastálo vracia po smrti maželky v roku 1962. V roku 1969 mu na pozemkoch jeho starého otca postavil štát Galériu Ľudovíta Fullu.
Malebný kostolík a nad ním vypínajúce sa farbisté hory nás vťahujú do rozprávkovej krajiny s kultivovaným umeleckým stvárnením. Hory, nebo a okolitá krajina upútavajú nielen svojou farebnosťou, ale aj dynamikou stvárnenia. Žlté, priam 'ohnivé' polia pripomínajú pozdné leto. Kostolík je jednoduchý, nakreslený typicky odľahčeným 'fullovským' spôsobom, no napriek tomu sa javí ako najdôležitý symbol celej krajiny a obrazu. Pár domčekov sa túli k sebe na úpatí hôr. Celá krajina sa javí ako človekom nepoškvrnená a bohom požehnaná. Môžeme si len predstaviť ako v čase bohoslužieb cez krajinu putujú do kostolíka stovky veriacich.
František Reichentál: Kubistická hlava
Okolo 1920, uhoľ na papieri, rozmery: 57×45 cm, rozmery s rámom: 87×73 cm, signované vľavo dole.
Kubistická hlava je majstrovské dielo Františka Reichentála. Na prvý pohľad nás zaujmú kubistické a kubofuturistické prvky obrazu. Reichentál rád experimentoval a používal rôzne umelecké štýly. Napadne nás podobnosť s kresbami kubistických hláv Pabla Picassa.
Kubizmus patril medzi najvýraznejšie avantgardné smery na prelome 19. a 20. storočia. Hlavnými predstaviteľmi boli napríklad Georges Braque a Pablo Picasso, v českom prostredí to bol hlavne Emil Filla, Bohumil Kubišta, či Josef Čapek. Zo slovenských umelcov to bol napríklad Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda.
František Reichentál v roku 1915 študoval v Budapešti, čoskoro však musel narukovať do armády a 1916 padol do ruského zajatia. Dostal sa do zajateckého tábora na Sibíri. Po prepustení sa zapojil do ruskej revolúcie, študoval a maľoval v Rusku. Dokonca v rokoch 1917-22 pôsobil ako učiteľ kreslenia v Irkutsku. 1922 sa vrátil na Slovensko do Bratislavy, kde si založil maliarsku školu. V roku 1939 ušiel do Maďarska, kde sa ukrýval do konca vojny, keďže mal židovský pôvod. V roku 1948 emigroval do USA.
Anton Jasusch: Zasnežená lesná cesta
Pred rokom 1914, olej na plátne, rozmery: 90x110 cm, 106x124 cm s rámom, signované vpravo dole 'Jaszusch'.
Obraz Zasněžená lesná cesta je perfektným príkladom modernizmu v raných dielach Antona Jasuscha. Žltá obloha a tmavé kmene stromov kontrastujú s bielou snehovou prikrývkou. Obraz je pretkaný dynamikou, vťahuje nás do zasněženej krajiny , aby sme sa poprechádzali po vŕzgajúcom sněhu pod zlatožltou oblohou.
Anton Jasusch sa narodil 25. 4. 1882 v Košiciach, kde 3. 7. 1965 aj zomrel. V dvadsiatich rokoch 20. storočia patril k tzv. košickej moderne, ktorá spájala umelcov v rámci stredoeurópskeho umeleckého priestoru. Patril k nej napríklad Jenő/Eugen Krón, Szilárd/Konštantín Bauer, predstavitelia českej a maďarskej avantgardy: František Foltýn, Sándor/Alexander Bortnyik, Géza/Gejza Schiller), architekti (Lajos/Ľudovít Oelschläger, Lajos Kozma, Bohumír Kozák), filozofi (János/Ján Mácza), spisovatelia (Sándor Márai), divadelníci, ale aj organizátor výstav a riaditeľ Výchoslovenského múzea český muzeológ a umelecký historik Josef Polák.
Jasusch sa v roku 1908 vracia zo štúdií v Paríži do Košíc. Od roku 1909, keď bol na liečení vo Vysokých tatrách, sa začal venovať krajinomaľbám, ktoré dostávali impresionistické rozmery, farebnosť a dynamiku, ktorá dýchla jeho krajinám život. V roku 1916 narukoval na východný front a do Košíc sa vrátil až v roku 1920 z ruského vazenia. Pod vplyvom vojny mal Jasusch nielen zdravotné, ale veľké psychické problémy. V roku 1920 sa na štrnásť mesiacov zavrel do ateliéru a vytvoril tak svoje vrcholné diela, veľké cykly, v ktorých hľadal zmysel života, vesmír a postavenie človeka vo vesmíre. Bohužiaľ mnohé z nich zničil požiar vo Východoslovenskej galérii v Košiciach v roku 1985.
Anton Jasusch: Búrlivá krajina
Pred 1914, olej na kartóne, rozmery: 60x78 cm, 73x90 cm s rámom, signované vpravo dole „Jaszusch“
Dynamika obrazu Búrlivá krajina je neprehliadnuteľná a vírivá kompozícia napovedá Jasuschovu vrcholnú tvorbu v dvadsiatich rokoch. Obraz je výnimočným, galerijným dielom z obdobia rokov 1910 - 1914. Obraz bol pravdepodobne súčasťou Jasuschovej bratislavskej výstavy roku 1924. Vzbudila nebývalý rozruch, pretože košická, či komárňanská moderna boli totiž dovtedy pre Bratislavu neznámym pojmom.
Anton Jasusch sa narodil 25. 4. 1882 v Košiciach, kde 3. 7. 1965 aj zomrel. V dvadsiatich rokoch 20. storočia patril k tzv. košickej moderne, ktorá spájala umelcov v rámci stredoeurópskeho umeleckého priestoru. Patril k nej napríklad Jenő/Eugen Krón, Szilárd/Konštantín Bauer, predstavitelia českej a maďarskej avantgardy: František Foltýn, Sándor/Alexander Bortnyik, Géza/Gejza Schiller), architekti (Lajos/Ľudovít Oelschläger, Lajos Kozma, Bohumír Kozák), filozofi (János/Ján Mácza), spisovatelia (Sándor Márai), divadelníci, ale aj organizátor výstav a riaditeľ Výchoslovenského múzea český muzeológ a umelecký historik Josef Polák.
Jasusch sa v roku 1908 vracia zo štúdií v Paríži do Košíc. Od roku 1909, keď bol na liečení vo Vysokých tatrách, sa začal venovať krajinomaľbám, ktoré dostávali impresionistické rozmery, farebnosť a dynamiku, ktorá dýchla jeho krajinám život. V roku 1916 narukoval na východný front a do Košíc sa vrátil až v roku 1920 z ruského vazenia. Pod vplyvom vojny mal Jasusch nielen zdravotné, ale veľké psychické problémy. V roku 1920 sa na štrnásť mesiacov zavrel do ateliéru a vytvoril tak svoje vrcholné diela, veľké cykly, v ktorých hľadal zmysel života, vesmír a postavenie človeka vo vesmíre. Bohužiaľ mnohé z nich zničil požiar vo Východoslovenskej galérii v Košiciach v roku 1985.
Anton Jasusch: Modrá krajina
Okolo 1914, olej na kartone, rozmery: 60x75 cm, 74x88 cm s rámom, signované vpravo dole.
Tento výnimočný obraz Modrá krajina vznikol okolo roku 1914, hrubým štetcom nanášal obrysy kopcov a lúk, rozvírená obloha je presvetlená snáď mesiacom, ktorý je v splne. Pri pozornom pohľade nás napadne prirovnanie k búrlivým a farebným krajinám Vincenta van Gogha.
Anton Jasusch sa narodil 25. 4. 1882 v Košiciach, kde 3. 7. 1965 aj zomrel. V dvadsiatich rokoch 20. storočia patril k tzv. košickej moderne, ktorá spájala umelcov v rámci stredoeurópskeho umeleckého priestoru. Patril k nej napríklad Jenő/Eugen Krón, Szilárd/Konštantín Bauer, predstavitelia českej a maďarskej avantgardy: František Foltýn, Sándor/Alexander Bortnyik, Géza/Gejza Schiller), architekti (Lajos/Ľudovít Oelschläger, Lajos Kozma, Bohumír Kozák), filozofi (János/Ján Mácza), spisovatelia (Sándor Márai), divadelníci, ale aj organizátor výstav a riaditeľ Výchoslovenského múzea český muzeológ a umelecký historik Josef Polák.
Jasusch sa v roku 1908 vracia zo štúdií v Paríži do Košíc. Od roku 1909, keď bol na liečení vo Vysokých tatrách, sa začal venovať krajinomaľbám, ktoré dostávali impresionistické rozmery, farebnosť a dynamiku, ktorá dýchla jeho krajinám život. V roku 1916 narukoval na východný front a do Košíc sa vrátil až v roku 1920 z ruského vazenia. Pod vplyvom vojny mal Jasusch nielen zdravotné, ale veľké psychické problémy. V roku 1920 sa na štrnásť mesiacov zavrel do ateliéru a vytvoril tak svoje vrcholné diela, veľké cykly, v ktorých hľadal zmysel života, vesmír a postavenie človeka vo vesmíre. Bohužiaľ mnohé z nich zničil požiar vo Východoslovenskej galérii v Košiciach v roku 1985.
Mikuláš Galanda: Pijak
1924-27, olej na kartóne, rozmery 18x13 cm, 39x34 cm s rámom, na zadnej strane nápis rukou z aukcii v Umeleckej besede v Bratislave
najvyššia dosiahnutá cena v aukčnom predaji za obraz – 151 tis €, aukčná spoločnosť Soga, Bratislava
najvyššia dosiahnutá cena v aukčnom predaji za akvarel – 12 tis €, aukčná spoločnosť White & Weiss s.r.o., Bratislava
Obraz Pijak predstavuje portrét jedného z obľúbených maliarových hrdinov – obyčajného človeka, pijaka. Spracovanie výjavu nie je pre Galandu typické – farbu nanášal krátkymi ťahmi štetca pripomínajúce impresionistické maľby. Jednoduché striedanie a kombinácie farebných plôch je zase blízke českému civilizmu z 20. rokov, ako ho poznáme napríklad z malieb i grafík Josefa Čapka.
Postava pijaka patrila k sociálnym témam v modernom maliarstve prvej polky dvadsiateho storočia, napriek tomu sa Galandovi podarilo k nemu pridať niečo svojho: je to melancholické pochopenie pre pijakovu vášeň i smútok. Predsa len pije ušľachtilý nápoj – víno a má na sebe sako. Ani mužova tvár nevypadá strhane; v jeho rysoch sa zračí antická krása. Tichá mužská solidarita je vtelená do príbehu postavou ženy s nemou výčitkou, ktorá stojí v pozadí výjavu.
V tomto období sa Galanda venoval skôr grafike, obrazy z tohoto obdobia sú vzácne. Naviac je ojedinelá i technika oleja, väčšinou maliar pracoval s temperou.
Mikuláš Galanda: Matka s dieťaťom
1935-37, olej na preglejke, rozmery: 30,5×24,8 cm, rozmery s rámom: 47×42 cm, pôvodný rám, signovaný vpravo dole G.
publikované v monografii Mikuláš Galanda 1895-1938, Pallas, 2001, str. 295, obr. 169
najvyššia dosiahnutá cena v aukčnom predaji za obraz – 151 tis €, aukčná spoločnosť Soga, Bratislava
najvyššia dosiahnutá cena v aukčnom predaji za akvarel – 12 tis €, aukčná spoločnosť White & Weiss s.r.o. , Bratislava, Bratislava
K vrcholnej tvorbe Mikuláša Galandu patria obrazy z obdobia pred jeho predčasnou smrťou vo veku 42 rokov. Oprostil sa od akýchkoľvek trendov a pracoval veľmi špecificky s farbou a námetom. Matka s dieťaťom, nedotknuteľná madona, je námet, ktorý ho sprevádzal celý život. Plodnosť, zrodenie, posvätnosť života a materinská láska sa stále opakujú v jeho kresbách a obrazoch. A je pre ne charakteristická červená či ružová farba. Vyslovuje tým aj svoje ľudské šťastie, ktoré nachádza vo svojej milovanej a oddanej manželke Márii. Tvarové zjednodušenie postáv a farebné členenie plôch neodpovedajúce anatómii robí z výjavu skoro abstraktný ornament. Galanda bol určite vo svojej dobe kritizovaný a nepochopený a po tomto veľmi odvážnom obraze namaľoval ďalšie madony vo folklórnom duchu. Matky s dieťaťom zo začiatku 30-tych rokov sú namaľované skoro realisticky v duchu novej skutočnosti.
Imro Weiner Kráľ: Akt
Okolo 1930, olej na plátne, rozmery: 67×52 cm, rozmery s rámom: 83×68 cm.
Obraz Akt je jedinečným a majstrovsky spracovaným obrazom, ktorý v sebe naplno nesie prvky surrealizmu alebo 'slovenského poetizmu' ako svoje smerovanie rád označoval autor. Okno symbolizuje únik, oblaky ako alegórie úniku, levitovanie predmetov; témy ako sexualita, fascinujúce ženy, rozprávanie o snoch sa v surrealistických obrazoch často vyskytujú.
Imro Weiner – Kráľ je ťažko zaraditeľný do umeleckého smeru alebo tzv. -izmov. Vytvoril špecifický štýl založený na imaginárnom realizme a surrealizme. Za jeho najlepšie a najkvalitnejšie diela sa považujú diela z 30-tych rokov a parížskeho obdobia. So surrealizmom je spájaná aj parížska tvorba Ester Šimerovej Martinčekovej, ale predovšetkým aj maľba Weinerových kolegov z bratislavskej Školy umeleckých remesiel Mikuláša Galandu a Františka Malého, s ktorým Weiner usporiadal roku 1936 v Bratislave spoločnú výstavu, otvorene vyhlasovanú za 'prvú výstavu surrealizmu u nás'.
V roku 1939 pripravoval výstavu vo Francúzsku a následne sa tam rozhodol zostať žiť. Počas pobytu v Paríži nadviazal spojenie s československým odbojom vo Francúzsku a odvtedy používal krycie meno „Kráľ“, ktoré potom začal používať aj ako súčasť svojho oficiálneho priezviska. Po roku 1945 sa vrátil do Prahy a Bratislavy, ale dlhodobo žil aj vo Francúzsku. V roku 1947 vystavoval v New Yorku (USA), v rokoch 1947 – 1948 v Rouene (Francúzsko) a v roku 1949 v Rio de Janeiro (Brazília). V roku 1951 sa pokúsil ilegálne opustiť Československo (bol za to väznený). V rokoch 1951 – 1961 žil striedavo v Prahe a Považskej Bystrici, od roku 1961 mal trvalý pobyt v Bratislave. Zomrel v roku 1978 v Bratislave. Práve pre jeho postoje k socialistickému zriadeniu bol podceňovaným umelcom, mimo záujmu kunsthistorikov. Jeho dielo sa začalo znovuobjavovať v 90-tych rokoch.
Miloš Alexander Bazovský: Na stráži
1928, olej na plátne, rozmery: 78×62 cm, rozmery s rámom: 102×91 cm, pôvodný rám, signovaný vpravo dole M.A. Bazovský 1928.
Veľkorozmerné dielo 'Na stráži' je umelecký klenot, ktorý zobrazuje obľúbený slovenský motív hôrnych chlapcov. Tento motív sa vyskytuje aj v tvorbe Bazovského súputnikov ako bol Janko Alexy, Mikuláš Galanda, či Ľudovít Fulla.
Bazovský po štúdiách v Prahe sa vrátil na Slovensko, zriadil si prechodný ateliér v rodných Turanoch. V roku 1930 absolvoval študijnú cestu do Francúzska, Nemecka a Švajčiarska spolu so Z. Palugyayom. V roku 1931 sa presťahoval z Turian do Martina, do nových ateliérov v obytných domoch TatraBanky, kde žil a tvoril do roku 1957. V tomto období sa prehlbuje priateľstvo s Jankom Alexym, spolu maľujú a vystavujú. V roku 1957 sa presťahoval do Čemíc pri Liptovskom Mikuláši, čo je rodné mesto jeho manželky Anny. Od roku 1962 žil spolu s manželkou v Trenčíne, kde v roku 1968 zomrel.
Bazovský bol významným predstaviteľom slovenskej moderny. Jeho obrazy majú často národopisný, folkloristický charakter - zobrazujú slovenskú prírodu, výjavy z dedinského života, neskoršie zátišia a mestský život. Do svojho výtvarného prejavu Bazovský citlivo zapájal moderné prvky svetového umenia. Používal jednoduché kompozíce presvietené jasnými odvážnymi farbami.
Cyprián Majerník: Jazdci
1939, kvaš, rozmery 47,5 x 66,5 cm, signované rukou vpravo dole 'Majerník 39'
Vystavené v Liptovskej Galérii P. M. BOHÚŇA, 25.2. - 25.4. 2010
